Milé deti, spoločne s rodičmi si prečítajte nasledujúci príbeh o Mikulášovi. Potom sa spoločne porozprávajte, o čom príbeh bol. Nakoniec sa zahrajte na Mikulášových pomocníkov a pomôžte mu opraviť pokazený košík.
Veková skupina: 5 – 6 rokov
Jazyk a komunikácia:
Používanie jazyka prispôsobuje sociálnym situáciám a vzťahom.
Kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyb zápästia – kombinované horizontálne a vertikálne línie.
Prečítaj si nasledujúci Príbeh o Mikulášovi a jeho ozajstných priateľoch – Anjelovi a Čertovi:
Mrzlo a sneh vŕzgal pod čižmami. Nastal ten deň, kedy chodí Mikuláš a rozdáva deťom sladkosti. Rodičia sa rozhodli, že pôjdu spolu s ich malými deťúrencami do centra mesta, kde sa malo uskutočniť stretnutie s Mikulášom a jeho kamarátmi – Anjelom a Čertom.
„Mikuláš, Mikuláš, kde si? Kam si sa nám skryl?“ zvolávala teta Mikuláša s pomocou mikrofónu. A aby sa deti pripojili, pýtali sa zároveň s ňou, nech sa im ukáže. „Poďme mu zaspievať. Čo vy na to? Možno ho pesnička, či básnička presvedčí.“ „Áno,“ pritakali deti.. „Mikulášku, dobrý strýčku,…“ spievali rôzne koledy, až kým…
„Aha, tu je! Počul nás!“ vykríkla pani za mikrofónom, keď ho z pódia zbadala. Malí huncúti sa s jasotom pripojili a už utekali smerom, kde ho videli vyjsť.
Na hlave mal veľkú čiapku s krížom v strede. Pod ňou vytŕčali biele vlasy a tvár lemovali biele fúzy a dlhá brada. Oblečený bol vo veľkom a hrubom červenom plášti. Na prstoch mal tej istej farby rukavice s bielou kožušinou. V ruke držal zahnutú palicu a na pleci mu visel obrovský prútený kôš plný dobrôt. „Ahojte, deti,“ pozdravil vysmiaty starší ujo. „Práve som dorazil na saniach zo severného pólu, no tak ma oziabajú ruky, že som si musel dať hrubé rukavice. Aj vám je taká zima?“ „Áno!“ jednohlasne zvolali deti. „Prišiel som si sem trocha oddýchnuť, lebo moje soby sú veľmi unavené z toľkej cesty, čo roznášame po celom svete sladkosti,“ posťažoval sa Mikuláš.
„Kde mám tých mojich pomocníkov? Kde sa zase túlajú? Stále meškajú,“ žaloval sa deťom a usmial sa. „Volajte spolu so mnou. Kde ste? Čert a Anjel, poďte k nám!“ vykrikovali deti spolu s ním a vyzývali ich, aby už prišli k ním. „Aha! Tu sú, beťári jedni,“ ukázal prstom na dve úplne odlišné postavy. Jedna osoba z nich bola oblečená v bielych zamatových šatách so zlatými vlasmi a anjelskými krídlami. Mala v ruke pletený košík plný lízaniek a cukríkov. Druhý tvor bol celkom tmavý, špinavý a chlpatý. Na hlave mal čierne vlnité vlasy a z nej vytŕčali červené rohy. Vzadu metal dlhým chvostom.
Deti začali cúvať pred tým tmavým tvorom. Hrozil im ostrým prstom. „No, no, no, deti. Budete už poslúchať?“ pýtal sa ich a vyplazoval na nich dlhý červený jazyk.
Nebol to nikto iný ako čert, ktorého poznali z rozprávok. Veľmi sa ho báli. Začal ich aj naháňať a zaháňal sa chlpatým čiernym chvostom. Bežali pred ním, výskali, kým nezbedníka Mikuláš neupozornil a nezachránil deti pred jeho zlobou. „Čertisko jeden neposlušný. Nevidíš, že sa ťa tie deti boja? Poď sem, ku mne!“ kričal. „Deti, však poslúchate?“ Otočil sa na deti a pýtal sa ich zároveň, kým dobehol k nemu čert. “Áno!“ pritakali s bojazlivými výrazmi na tváričkách. „Vidíš? Hovoril som ti, že sú tu len samé dobré deti.“ Otočil sa smerom k čertovi a pohrozil mu. „Bu-bu-bu!“ ozval sa čert hrubým hlasom a podskakoval na jednom mieste na svojich kopýtkach, pričom rýchlo mával hlavou sprava doľava. „Naozaj? A ja čo teraz mám robiť, keď ich nemôžem vziať so sebou do pekla? Je tu niekto aj zlý?“ spýtal sa detí. „Nie!“ jednohlasne sa ozvali deti. Nik predsa nechcel ísť s ním.
Čert sa odul, ohol chrbát od hanby a odišiel odkiaľ prišiel.
Anjel sa popri tom na nich len usmieval, prechádzal pomedzi deti a rozdával im sladkosti, ktoré mal pripravené v malom slamenom košíku. Deti po jednom pristupovali k Mikulášovi.
Spievali a recitovali, čo sa naučili doma, v materskej škole, škole. Mikuláš ich za to odmenil ďalšou sladkosťou, ktorú vybral zo svojho veľkého prúteného koša.
„Päť, štyri, tri, dva, jeden. Hurá!“ Slávnostne, za pomoci kričania detí a Mikuláša, sa napokon krásne rozsvietil vianočný stromček, ktorý svietil každý deň až do skončenia vianočných sviatkov.
V ten deň, keď prišli deti domov, pripravili si vyčistené čižmičky do okna. Vyzerali z domu na nočnú oblohu a hviezdy, či medzi nimi náhodou neuvidia Mikuláša aj s jeho saňami poháňanými sobmi. Nevideli ho.
Ráno sa nakoniec predsa len dočkali. Po prebudení mali plné čižmy sladkostí. No ale v balíčku neboli len lízanky, cukríky, čokoládky a ovocie, ale aj drevenú varechu od čerta, zrejme na výstrahu, aby rodičov aj naďalej poslúchali.
„Mami, oci, pozrite! Koľko nám Mikuláš dal dobrôt do balíčka. A aha! Máme tam aj varechu,“ priznali sa a podali ju maminke, aby varecha pomohla skôr pri varení.
„Dal vám aj varechu? To znamená, aby ste neboli na seba zlí a počúvali nás a aby ste sa mali radi,“ vysvetlili im rodičia a šli sa pozrieť spolu s nimi, do balíčkov, čo im cez noc Mikuláš nadelil.
Otázky k príbehu:
- Ako sa volal starý pán, ktorý doniesol deťom v centre mesta sladkosti?
- Vieš, ako sa volali Mikulášovi kamaráti z príbehu?
- Opíš, ako vyzerá podľa teba anjel a čert?
Pozri si nasledujúci obrázok. Vidíš čo sa stalo s košom plným dobrôt? Mikulášovi sa pokazil. Zahraj sa na pomocníka, ktorý mu pomôže opraviť jeho kôš, aby mohol tieto dobroty odniesť dobrým deťom. Obrázok si môžeš potom vyfarbiť. Ak nemáš doma tlačiareň, pokús sa nakresliť podobný kôš s dobrotami.
Teraz si rozcvič svoje ruky:
1, 2, 3, 4, 5 (prsty oboch rúk ukazujú počet)
rozcvičíme prsty hneď. (kmitanie prstov)
Zatočíme, zamávame (krúženie v zápästí, zamávanie)
a nakoniec vytrasieme. (otrasenie rúk)
Najprv vyskúšaj kreslenie vo vzduchu. Prstami ťahaj čiary zhora nadol a z jednej strany na druhú. Vyskúšaj si to viackrát. No a potom sa môžeš pustiť do opravy Mikulášovho koša tak, že budeš ceruzkou kresliť čiary po vyznačených bodkách zhora nadol a z ľavej strany na pravú.
Príloha: pracovný list
Zdroj: internet a pracovný zošit Grafomotorika predškoláka
Vypracovala: Mariana Samko
